Mačka a jej minulosť.

9. dubna 2018 v 20:05 | Chiméra |  V znamení luny
Najstaršie známe dôkazy o vzťahu medzi človekom a mačkou pochádzajú z doby pred 4 500 rokmi. K domestikácii prišlo v údolí Níluv Egypte. Ide o obrazy mačiek namaľovaných na steny hrobiek, sošky mačiek a mumifikované mačky. Na rozdiel od väčšiny ostatných domácich zvierat si pravdepodobne vybrala mačka človeka a nie naopak. Človek totiž priťahoval myši a potkany skladovaním potravín a mačky sa živia práve týmito hlodavcami.
Tieto mačky patrili k druhu africkej mačky plavej (lat. Felis silvestris lybica) a stali sa predchodcami dnešných domácich plemien. Je to mačka žijúca v stepiach Afriky a Arábie. Má veľké uši, je štíhla a dlhonohá. Je pravdepodobné, že mačka plavá nebola jediným predchodcom dnešných mačiek. Domestifikované boli tiež zrejme mačky lesné(Felis silvestris silvestris) a mačky stepné(Felis silvestris ornata). Domovinou mačky lesnej je Európa, Malá Ázia a Irán. Je to relatívne mohutná mačka s krátkymi ušami a hrubým, dobre osrsteným chvostom. Mačka stepná zas pochádza z prednej a strednej Ázie a je podsaditejšia ako mačka plavá.
Staroveké.
Starovekí Egypťania mačky zbožňovali a uctievali ako božstvo. Verili, že majú moc chrániť človeka pred všetkým zlým. Prítomnosť mačky v dome znamenala v starovekom Egypte požehnanie, dobré zdravie pre všetkých a dlhý život. Ak v ich dome zomrela mačka, domáci si na znak smútku oholili obočie a smútili za ňou. Najposvätnejšie egyptské mačky boli čierne, strážili chrámy kňazom a bohov. Ich zabitie sa trestalo smrťou. Náleziská zabalzamovaných mačacích tiel a mačacie amulety v hrobkách panovníkov (napríklad u faraónaTutanchamóna, či Ramzesa) sú dôkazom až kultového uctievania mačiek v Egypte. Mačky mali vlastnú bohyňu - Bastet, ktorá bola okrem iného aj bohyňou vychádzajúceho slnka, mesiaca, plodnosti, štedrosti, tanca atď. Egypťania ju zobrazovali ako malú mačku s levou hlavou, alebo ako ženské telo s mačacou hlavou a pripisovali jej niektoré mačacie vlastnosti - to však prišlo až vývojom, jej pôvodnou funkciou bola ochrana mennenferského pohrebiska. Egypťania ju uctievali už od najstarších čias. V roku 500 pred Kr. dosiahol mačací kult v Egypte svoj vrchol.
V tom čase pokladali Gréci a Rimania mačku za zvláštne domáce zviera a na lov myší uprednostňovali fretky. Neskôr dostali grécka bohyňa Artemis, rímska bohyňa Diana a škandinávska bohyňa Freya istú podobu s mačkou. Boli patrónkami plodnosti a pôrodu, keďže sa mačky dojímavo starajú o svoje mladé. Pre schopnosť mačky meniť tvar zreničiek ľudia bohyniam pripísali tiež patronát nad mesačnými fázami.
Platil prísny zákaz vyvážať mačky z Egypta. Fenickí moreplavci preto pašovali mačky do Talianska, Galie a Británie. Do Európy, najmä Grécka sa však domestikované mačky výraznejšie dostali obchodnými cestami z prednej Ázie. Prvé dôkazy o rozšírení mačiek v Európe sú na vázach z 5. a 4. storočia pred Kr.O rozsiahlejšie rozšírenie mačiek po Európe sa postarali opäť Feničania počas Veľkého sťahovania národov, kedy sa mačky dostali na rímskych bojových lodiach až do strednej Európy. O prekvapenie medzi felinologickou verejnosťou sa postarali archeologické nálezy z okolia Amsterdamu, kde sa našli pozostatky mačiek z cca roku 2000 pred Kr.
Do Číny a odtiaľ neskôr aj do Japonska sa mačky dostali z Indie. Mačky boli v týchto krajinách dôležitou súčasťou náboženských obradov a v Japonsku mali za úlohu ochraňovať cenné kokóny húseníc priadky morušovej a v chrámoch zasa staré rukopisy pred potkanmi a myšami. Japonci verili, že len človek a mačka majú dušu. Mačka Japoncom prinášala dlhý život a šťastie, bola symbolomšťastných, bohatých ľudí. So zánikom starej japonskej kultúry však mačky prišli o svoje postavenie a vrátili sa späť na hospodárske usadlosti. V budhizme boli mačka a hadprekliate, pretože ako jediné bytosti pri Budhovej smrti neplakali. Číňania tiež mačku spájajú s chudobou, s čím sa spája aj zvyk Číňanov postaviť sochu mačky pred dom a rozvešať obrazy mačiek po dome, aby odplašili chudobu. Zo starovekej Číny tiež pochádza povera o čiernych mačkách, nositeľkách nešťastia.
Stredovek.
Do Európy sa mačky dostali okolo roku 500 pred Kr. Najskôr sa plavili na fenických obchodných lodiach z Egypta do Grécka a neskôr do Talianska. Počas vlády rímskeho cisára Augusta priniesli sýrski mnísi niekoľko mačiek aj do Ríma, kde sa stali ozdobou salónov bohatých ľudí. Čoskoro však Rimania objavili schopnosť mačiek loviť myši a tak si ich rímski legionári brali so sebou na vojenské ťaženia na sever. A tak dobyli spolu s Rimanmi Britániu aj mačky. Veľkú obľubu si mačky získali u Škótov. V 10. storočí bola mačka v Európe hodná majetku a boli natoľko cenné, že v roku 936 bol vydaný zákaz ich zabíjania (trest za zabitie mačky sa odvíjal od jej veku a ceny). Žili na hradoch a ochraňovali obilné sýpky proti hlodavcom. V Anglicku, Škótsku, Írsku a Walese mačka dodnes prináša šťastie. Podobné zmýšľanie mali aj Germáni, ktorých bohyňa Freya, manželka boha slnka Balduramala voz ťahaný mačkami. S prijatím kresťanstva v 4. storočí museli však bohovia ustúpiť a s nimi aj mačky. Na Freyu sa zabudlo rýchlo, mačky však vďaka svojim loveckým schopnostiam našli ešte na niekoľko storočí svoje uplatnenie. Všetky dobré skutky sa im však nakoniec v období temného stredoveku vypomstili.
Mačky a Čarodejnice
Všetko, čo ľudia na mačkách obdivovali (pružné pohyby, individualitu, túžbu po slobode) sa im stalo v neskorom stredovekuosudným. Stredoveká inkvizícia vyhlásila mačku za posadnutú zlými duchmi, pretože má v očiach pekelný oheň, ktorým je spojená s siablom. Mačka bola oficiálne prehlásená za spojenkyňu čarodejníc a priamu účastníčku čiernej mágie. Ľudia sa začali mačiek báť a upaľovali ich spolu s ich majiteľkami. Verilo sa totiž, že sa dvadsaťročná mačka zmení na čarodejnicu a storočná čarodejnica zasa na mačku. Počas čarodejníckeho sabatu jazdili vraj čarodejnice na obrovských mačkách. V deň sviatku svätého Jána inkvizícia usporadúvala veľkolepé predstavenia a zaživa pálila mačky, predovšetkým čierne, pred kostolnými bránami. Pápež Gregor IX. vyhlásil, že len cirkevní odpadlíci chovajú čierne mačky a označil ich za "stvorenia diabla".
Napriek tomu sa najmä vo vrstvách chudobných, ale aj u šľachticov a duchovenstva našli milovníci mačiek. Ľudová medicína pripisovala mačke liečivé účinky a takmer všetko mačacie sa používalo na liečenie rôznych chorôb.




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama