Listopad 2017

Neodsudzuj.

29. listopadu 2017 v 1:25 | Chiméra |  Trinásta komnata
Ešte pred tým , keď som , žila vo svojej bubline samoti , považovala som sa za milé a skromné dievča, ktoré opovrhovalo samoľubosťou a iními prejavmi veľkého egá.

Vieťe dieťa , ktoré vyrastá v zlích životných podmienkach ako sú chudoba,domáce násilie , šikana , či strata najbližšieho.Sú zbavené detských ilúzií a sú vhodné do krutéj reality.Takéto deti alebo už dospelí ľudia sú poznačený.Ich charakterové vlastnosti môžu zahŕňať.Pokoru , skromnosť ale aj agresivitu , či zatrpklosť je toho mnoho.

V mojom prípade to bola plachosť , skromnosť ( sebaľútosť ale tú som nikomu nevešala na nos) a silná sebareflexia. Hovorila som si aká som skvelá , pretože sa nezapodievam hlúposťami ako sú módne trendy , či klebety. Verila som tomu , že som dobrá ale bola to blbosť.Pretože tím , že som nimi, takýmito ľuďmi opovrhovalo a ohovárala som ich. Nebola som od nich lepšia. Takými to rečami som si leštila svoje ego.Pretože aspoň tak som sa cítila byť dôležitá.

Teraz po rokoch sa snažím bojovať s mojimi negatívnymi vlastnosťami.Samozréjms je to ťažké. Stále si hovorím neodsudzuj , neodsudzuj , akceptujem je to ich názor.

Už niesom tím tichím dievčaťom ( aspoň s časti). Terás túžim po pozornosti , veľmi ju chcem. Viem , že to pramení z toho , že som bola v detstve ignorovaná a opovrhovaná. Niekedy mi to lezie na nervi ako moje ego žiadoni byť stredobodom pozornosti.Dáva mi dosť zabrať uzemniť ho.

Je to nekonečný boj dvoch bytosti v jedom teľe. Ale musím to zvládnuť.Bojovať a udržať rovnováhu.

Chcem a verí.

28. listopadu 2017 v 15:04 | Chiméra |  Téma týždňa
Chcem byť viac než závan vetra, chcem byť viac než , túžba.Chcem byť tím, čo najviac verím.


Ako som už písala môj život na škole nebol nič extra a to sa podpísalo aj pod moju povahu. Ale čas a život ťa naučia. Situáciám , ktorým som musela čeliť má donútili viliesť z ulity a ja som sa naučila byť sebavedomá. Tak ako strom , či rastlina ktorému sa nedostalo svetlo , tak aj ja som prestala rásť ale aj na tú rastlinu raz zasvietili slnečné lúče, ktoré jej do tela znova vrátili život a silu, ďalej rásť, tak aj ja som znova vyrástla.

Rastieme a spolu so mnou vedomie a sila , že zvládnem všetko čo príde ale aj to , že si splním sny.Sny , ktoré sa stali mojim zmyslom života a dôvodom prečo mám pokračovať.

Verím , že sa stanem spisovateľkou a umeľkiňou , ktoréj diela budú obľúbené.

Chcem, verím a urobím preto všetko.

Nebáť sa.

23. listopadu 2017 v 21:23 | Chiméra |  Téma týždňa
Keď som videla nadpis témi týždeňa.V hlave sa my vyrojil spomienky z minulosti na , ktoré som z časti zabudla.
V podstate by moje vyjadrenie na túto tému mohlo znieť takto.
" Spomienky na ňu niesu vôbec ružové . Som šťastná , že som to peklo prežila."
Tak to by bolo stručné a výstižne.Alev hlave mi skrsol nápad. " Čo tak napísať niečo pre tích čo si tím prechádzajú , čí prešli a nedopadlo to dobre.Chcem tu napísať pár rád čo mi pomohli prežiť to.

Takže v kocke, šikana začala už od škôlky. Viem , že to znie ako vymisel , aby som vypadala ako najväčšie chuďatko ale bolo to tak.
Samozrejme to pokračovalo ďalej do vyšších ročníkov.Spôsob šikani boli rôzne , od tej najednoduchšej.Posmech , prezývky poštuchi, až po tie ťažšie.Oblievanie, podkopávanie až boj. Bola som decko , ktoré bolo tiché , uzavreté a bojazlivé.Radšej som držala zobák s nádejou , že mi dajú pokoj.No nie vždy to vyšlo.Vďaka tejto ignoráciu ,či miernej zabednenost som to uhrávala.Samozrejme mi s tím ponáhľa mamina.Jej návštevi v škole to utlmovali.
Ale človek má svoje hranice, ktoré raz prekročí každy z nás.A prekročenie tej mojej prišlo v jedno poobedie, keď som čakala na zastávke a tlupa debilních spolužiakov sa na mňa vrhli a zguľovali ma.Bola vtedy zima.V tej chvíli mi praskli nervi a ja som zo zúfalstvom a slzami v očiach vykríkla "PREČO!! Prečo mi to robíte .Čo som vám spravila!"
V tej chvíli sa vo mne niečo zlomilo. Strach sa zmenil na hnev a zúrivosť a to ten sa stal hnacím motorom. S nenávisťou som sa stavala proti nepriateľom. Neprestali mi robiť zle ale ja som sa už nebála. S jedom v hlase a v očiach som odrážala ich urážky a s nadčením som sa vrhala do bitk. Toto mi dodalo silu a sebavedomie.Čo mi pomohlo prežiť peklo.

Som šťastný a hrdá , že som to dokazala.Nevzdala som to.Samozréjme , že boli ťažké chvíle , kedy má obopínal závoj čiernych myšlienok.Ale chcem tím povedať , že sa to dá zvládnuť. Treba zaťať zuby postaviť sa na zadné a zaútočiť.Ako sa hovorí. "Najlepšia obrana je útok."
Viem , že pre niekoho to môže byť ťažké ale premyslite si ako chcete ďalej žiť.Či sa budete donekonečna báť a skrývať alebo sa postavíte proti svojmu strachu.
Všetko sa dá zvládnuť.Všetko je to len v nás.

K veci.

23. listopadu 2017 v 20:26 | Chiméra |  Trinásta komnata
Na tíchto stránkach blogu sa budem vyjadrovať k mnohým veciam.Budem tu písať o mojich nepokojný myšlienkach výriacich v mojej hlave. Budú rôznych podobách.Vo forme článku , či poviedok a ak to bude možné aj kresieb.Kedže nemám stáli prístup k internetovéj sieti nebudem tu až tak často ako by som chcela ale budem sa snažiť.
Každopádne som vďačná za každého návštevníka.
ARIGATO 🙏

Noví začiatok alebo niečo podobné

18. listopadu 2017 v 20:29 | Chiméra |  Trinásta komnata
Konečne som zakotvila.Konečne som si vybrala.Pred tímto blogom som vytvorila pár ďalších ale zakaždým som sa nejak nedokázala stotožniť s menom.Chcela som byť originálna.Nazov to spĺňal ale nevystihovalo má to.Preto prišlo k zmazaniu blogu. Tento bude hádam môj posledný 😀